Deti s diagnózou DMO‚ Hydrocefalus a Epilepsia

                              Epilepsia...

Epilepsia je chronické ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje záchvatmi. Problémom je najmä, že k nim dochádza bez zjavnej príčiny a vonkajšieho podnetu. Neraz túto komplikáciu dopĺňajú aj ďalšie príznaky poškodenia mozgu, napríklad obrna alebo znížený intelekt.

O osude pacienta rozhoduje aj frekvencia záchvatov. Čím sú častejšie, tým viac mu hrozí úraz mozgu, rôzne psychosociálne problémy a celkové zhoršenie kvality života. Záchvaty máva epileptik v rôznych situáciách a často na nevhodných miestach ako na pracovisku alebo na ulici. Preto môže pri páde dôjsť k vážnym zraneniam hlavy či zlomeninám končatín. Pridružiť sa môže aj cievna mozgová príhoda.

Neprijatí spoločnosťou

Záchvaty odohrávajúce sa na verejných miestach zhoršujú spoločenské postavenie pacienta a komplikujú jeho profesionálny rast. "Mnohí zamestnávatelia nepovažujú epileptika za perspektívneho pracovníka a nepočítajú s ním pri kariérnom postupe, dokonca ho často finančne podhodnocujú," hovorí docent Donath. Ohrozené sú aj súkromné vzťahy a v neposlednom rade aj celkový psychický stav epileptika. To všetko môže jeho zdravotný stav ešte zhoršovať. Podľa neurológa má takmer polovica pacientov problémy s akceptáciou spoločnosti a 17 percent epileptikov trpí pocitom stigmatizácie, krajne negatívneho označenia.

Liečba ušitá na mieru

Epilepsia je v mnohých prípadoch celoživotný údel, ale jej priebeh sa dá medikamentózne ovplyvniť. Cieľom lekárov je znížiť počet záchvatov alebo ich úplne odstrániť bez ovplyvnenia fyzickej výkonnosti, aby sa pacient mohol venovať naplno práci, rodine či športu. Podmienkou úspešnej liečby je aj súhlas pacienta, ktorý s ňou musí byť stotožnený.

Najprv sa musí epilepsia potvrdiť a určiť prítomnosť faktorov, ktoré ju môžu spúšťať. Ak sa ani vyhýbaním rizikových situácií a iných podnetov počet záchvatov neznižuje, zvolí sa najvhodnejší liek podľa konkrétnej situácie pacienta, či už veku, pohlavia, frekvencie a charakteru záchvatov. "Najnovšie antiepileptiká tretej generácie sú omnoho účinnejšie a pacienti ich aj lepšie znášajú, nemajú už problémy s ospalosťou či žalúdočné a črevné ťažkosti. Dávka sa upravuje podľa priebehu choroby, prípadne sa môže pridať ďalší liek," povedal docent Donáth. Vďaka cielenej liečbe až 63 percent pacientov s epilepsiou nemá žiadne záchvaty. U ďalších 15 percent sa počet záchvatov výrazne redukuje.

Čo treba vedieť o záchvatoch

-sú výsledkom funkčnej poruchy nervových buniek, čiže abnormálnej elektrickej aktivity mozgu

-prejavujú sa nekoordinovanými trhavými pohybmi, nereagovaním na otázky a stavom snívania, občasnými mdlobami, keď človek stráca kontrolu nad zvieračmi otvorov či nelogickým žmurkaním a pohybom žuvacích svalov, deti môžu bez príčiny náhle padať

-majú rôznu intenzitu - od niekoľko sekúnd trvajúcich kontrakcií svalstva až po stratu vedomia spojenú s kŕčmi celého tela, ktorú si pacient neraz nepamätá

-majú rôznu frekvenciu - od viacerých záchvatov za hodinu až po jediný za niekoľko rokov

-môže ich spôsobiť aj mozgová príhoda, otras mozgu, vážne infekčné ochorenie ako zápal mozgu alebo mozgových blán, nádor v tejto časti tela, Alzheimerova choroba alebo otrava alkoholom či liekmi, niekedy poškodenie mozgu pri pôrode alebo iné zranenia.  4. 4. 2008 | Alžbeta Slováková

Pod pojmom epilepsia sa zahrňuje celý rad ochorení prejavujúcich sa opakovanými nervovými záchvatmi. Stretávame sa s troma hlavnými druhmi záchvatov:

                 - veľký epileptický záchvat
                 - malý  epileptický záchvat
                 - psychomotorický záchvat

Veľký epileptický záchvat - môže, ale nemusí byť ohlasovaný niekoľko sekúnd trvajúcim stavom, ktorý nazývame aura. Začína väčšinou náhle pri plnom vedomí. V prvom období záchvatu vznikajú kŕče. Svalstvo tela sa prudko napína, napätím hlasiviek dochádza k výkriku, ktorý na okolie pôsobí veľmi desivo. Človek padá na zem, ruky a nohy sa kŕčovite naťahujú. Toto trvá niekoľko sekúnd, potom dochádza k zášklbom jednotlivých svalov. Človek nadmerne silný, môže sa aj pomočiť. Postupne sa preberá, bolí ho obyčajne hlava a chce sa mu spať. Takýto záchvat život človeka neohrozuje, pokiaľ si pri páde neublíži.

Malý epileptický záchvat - sa často vyskytuje najmä u detí a nie je doprevádzaný kŕčmi. Pri malom záchvate človek zbledne, zahľadí sa akoby duchom neprítomný, vtedy vlastne dochádza ku krátkej strate vedomia. Okolie si to mnohokrát ani nevšimne, takýchto záchvatov môže byť za deň aj niekoľko desiatok.

Psychomotorický záchvat - sa častejšie vyskytuje u dospelých, chorých väčšinou stráca vedomie na dlhšiu dobu, pritom nepadá na zem, nemá kŕče, prevádza však automaticky určité pohyby alebo výkony, ktoré si neuvedomuje, a na ktoré sa pri precitnutí nepamätá. Niekedy sa človek vyzlieka bozkáva najbližšieho stojaceho, rozopína a zapína si gombíky, prečesáva vlasy, alebo opakuje stále tú istú vetu.

Okrem týchto troch základných záchvatov sa môžu vyskytnúť aj iné záchvaty napríklad. Akinetický (hlavné u detí, dieťa beží, naraz spadne, zdvihne sa a uteká ďalej), Infraklinický (zachytí sa iba náhodne pri vyšetrení na prístroji EEG – encefalograf), Vegetatívny (chorý nestráca vedomie, prejavuje sa angínou pektoris, bolesťou v bruchu).

Dôležité je, že sa takéto nervové záchvaty môžu vyskytovať buď ako príznak epilepsie alebo iného ochorenia. Preto musí byť chorý podrobne vyšetrený.

Ani dnes sa ešte nevie prečo a ako dochádza k vzniku epilepsie. Predpokladá sa, že príčinou záchvatov je výskyt ložiska v mozgu odkiaľ sú vysielané elektrické impulzy ovplyvňujúce vznik nervového záchvatu. Epileptické ohnisko ako východisko záchvatu je teda jedným z dôležitých predpokladov vzniku záchvatu, nie však jediným. K tomu aby záchvat v ohnisku vznikol a šíril sa na iné oblasti mozgu je nutná tzv. Záchvatová pohotovosť, teda náchylnosť k vzniku a šíreniu aktivity nervových buniek. Dôležitý je aj podnet k takémuto šíreniu sa záchvatu z ohniska. Ten môže pochádzať z vonkajšieho prostredia, alebo môže vychádzať z niektorého vnútorného orgánu. Napríklad epilepsia môže vzniknúť po nadmernom užívaní alkoholu, po úraze hlavy, záchvat sa dá vyprovokovať blikajúcim svetlom. K vzniku epilepsie môže dôjsť aj pri pôrode, kedy dôjde k poraneniu mozgu dieťatka, lebo hlavička je pomerne veľká a panva úzka.

Epilepsia je liečiteľná. Podmienkou je dôsledné užívanie liekov, pravidelná životospráva, vylúčenie stresujúcich faktorov, úplné vylúčenie alkoholu. Často sa stáva najmä u detí, že sa nesprávne diagnostikuje epilepsia, podávajú sa deťom lieky, ktoré ovplyvňujú činnosť mozgu a pritom ku kŕčom dochádza z nedostatku horčíka v tele.                                                        17.11.2005